Zasmejte sa

Príde robotník na stavbe za majstrom:
– Majster, potreboval by som olej.
– A načo?
– Môj fúrik vŕzga. Robí že „eee...eee...eee...eee“.
– Ste prepustený.
– Čože?! Veď som chcel iba malé zlepšenie!
– Môže byť, ale u nás škrípajúce fúriky robia „ee..ee..ee..ee..ee..ee“.

Robotníci na stavbe stavajú vysoký komín. Už ho majú skoro hotový, keď k nim
zrazu pribehne zadychčaný majster a hovorí:
– Chlapi, problém! Niekto mi otočil stavebný plán, mali sme kopať studňu!

Fero utrpí na stavbe ťažkú nehodu, pri ktorej príde o obe uši. Keď sa má
vrátiť z nemocnice, majster zvolá všetkých robotníkov, aby ich upozornil
– a najmä Ďura, aby boli na Fera dobrí a nepripomínali mu jeho hendikep, pretože to ťažko znesie. Fero je teda prvý deň v robote a pracuje na smene s Ďurom, ktorý nevie, na čo by zaviedol reč. Hovorí teda:
– Pozerám, že sa ti zlepšil zrak!
– Áno? Prečo si to myslíš?
Ďuro odpovie:
– No, že už nenosíš okuliare...

Špičky vo svojich odboroch dostali na konferencii záludnú otázku: „Koľko je 2x2?“
Strojár vytiahol logaritmické pravítko, chvíľu sa s ním pohral a hovorí:
– Je to 3,99.
Fyzik sa pozrel do tabuliek, vložil problém do svojho počítača a po chvíli hovorí:
– Výsledok leží medzi 3,98 a 4,02.
Matematik sa chvíľu sústredí, nevníma nič naokolo a potom vyriekne:
– Odpoveď neviem, ale som si istý, že existuje.
Filozof hovorí:
– Čo tým myslíte, 2x2?
Logik:
– Prosím, definujte 2x2 presnejšie.
Účtovník zavrel okná aj dvere, opatrne sa rozhliadol a pýta sa:
– Koľko chcete, aby to bolo?

– Aký je rozdiel medzi prémiami a elektrickým prúdom?
– Žiadny, oboje sa stráca vo vedení.

Prečo sa volajú inštitúcie Úrad?
Lebo keď tam prídete, poviete si: Uúúúúúúúúúúúú rad...

Šesť etáp projektu:
1. Predprojektové nadšenie.
2. Realizačné vytriezvenie.
3. Panika.
4. Hľadanie vinníkov.
5. Potrestanie nevinných.
6. Odmeňovanie nezúčastnených.

Štyri najväčšie prekážky pokroku stavebníctva: jar, leto, jeseň, zima.

V New Yorku sa konajú dve veľké konferencie – jedna pre stavebných inžinierov, druhá pre právnikov.
V prvý deň sa na vlakovej stranici stretne skupina troch inžinierov a troch právnikov pri tom, ako kupujú lístky na vlak do mesta. Právnici si kúpia tri lístky, zatiaľ čo inžinieri len jeden.
Na to sa jeden z právnikov udivene pýta: „Ako chcete traja cestovať len na jeden lístok?“ „Sleduj a uvidíš,“ pokojne odvetí inžinier.
Po nástupe do vlaku sa právnici posadia na svoje miesta, zatiaľ čo sa traja inžinieri natlačia do toalety. Po odchode vlaku zo stanice do vozňa vstúpi sprievodca a kontroluje lístky. Keď dôjde k toalete, zaklope na dvere so slovami: „Lístok, prosím.“ Dvere na toalete sa pootvoria a cez škáru sa vystrčí ruka s lístkom. Sprievodca lístok vezme a pokračuje ďalej.
Právnici uznajú, že ide o chytrý nápad a rozhodnú sa, že ho tiež vyskúšajú. Po skončení konferencii odchádzajú z mesta a kupujú si na stanici jeden lístok. Prekvapí ich však, že inžinieri nastupujú do vlaku bez lístka. „Ako chcete cestovať bez lístka?“ spytuje sa udivený právnik. „Sleduj a uvidíš,“ odvetí inžinier.
Právnici sa po nástupe natlačia do toalety, zatiaľ čo inžinieri vojdú do druhej toalety. Krátko na to, čo vlak vyštartuje zo stanice jeden z inžinierov opustí kabínku a pristúpi k toalete, kde sa skrývajú právnici a zaklope na dvere so slovami: „Lístok, prosím.“

V centre Chicaga sa demoluje starý obchodný dom, aby uvoľnil miesto pre naprojektovaný mrakodrap. Blízkosť susedných budov ale nedovoľuje, aby bol dom odpálený a preto ho musia stavební robotníci rozobrať poschodie po poschodí.
Pri práci na 49. poschodí objaví dvojica robotníkov kostru ukrytú v skriňi za výťahovou šachtou. Rozhodnú sa, že zavolajú polícia.
Prišlých policajtov nasmerujú k skrini, v ktorej je oblečená stoja kostra. „Môže ísť o pozostatky Jimmyho Hoffu alebo niekoho významného,“ poznamenajú robotníci.
Prejdú dva dni a robotníkov premôže zvedavosť. Chcú vedieť, koho pozostatky sa nachádzali v skrini. Zavolajú preto na policajnú stanicu a pýtajú sa: „Pred dvoma dňami sme našli tú kostru v skrini a chceme vedieť. Ozaj ide o Jimmyho Hoffu alebo o nejakú inú významnú osobu?“
„Nuž,“ hovorí policajt, „nie je to Jimmy Hoffa, ale ide o niekoho významného. V skutku, je známy tým, že ho v jeho odbore nikto neprekonal.“
„Kto to teda je?“ pýta sa zvedavý robotník.
„Víťaž národných majstrovstiev v schovávačke 1962.“
Pozn.: Jimmy Hoffa bol americký odborársky vodca, prezident odborovej organizácie International Brotherhood of Teamsters v rokoch 1958 – 1971, ktorý zmizol za nevyjasnených okolností v júli 1975.

Traja stavbári – Horehrončan, Michalovčan a Bratislavčan – sú na výlete v zoo. Na konci prehliadky sa ich sprievodca spýta, čím sa živia. Keď všetci odvetia, že sú stavbármi, natešene poznamená: „Potrebovali by sme opraviť plot vo výbehu so zebrami. Mohli by ste sa na to pozrieť a urobiť cenovú ponuku?“
Súhlasia a idú sa prezrieť na plot.
Ako prvý pristúpi horehronský stavbár. Vezme meter, premeria plot, urobí náčrt, párkrát ťukne do kalkulačky a hovorí: „No, vyjde vás to na 900 eur. 400 za materiál, 400 za prácu a 100 za režijné náklady.“
Potom sa na plot pozrie michalovský stavbár. Taktiež ho premeria, urobí výpočty a konštatuje: „Vyzerá to tak, že vám to môžem urobiť za 700 eur. 300 na materiál, 300 na prácu a 100 na režijné náklady.“
Sprievodca sa potom obráti na bratislavského stavbára. Ten bez akýchkoľvek výpočtov vyhrkne: „Bude to 2700 eur.“
Prekvapený sprievodca naňho nedôverčivo pozrie: „Veď ste si to ani nepremerali! Ako ste došli k takej vysokej sume?“
„Pokojne,“ odvetí Bratislavčan. „1000 pre mňa, 1000 pre teba a najmene na to Michalovčana.“

Kdesi v banánovej republike odsúdia na trest smrti kňaza, právnika a inžiniera. V deň popravy všetci traja predstúpia pred gilotínu.
Kňaz vloží hlavu do gilotíny, popravca potiahne lano, no k ničomu nedôjde – kňaz vyhlási, že ho zachránil Boh a je tak prepustený.
Nasleduje právnik. Vloží hlavu do gilotíny, no tá sa znova zasekne a právnik tak vyviazne bez ujmy. Vyhlási, že nemôže byť popravený dvakrát za rovnaký zločin a preto je prepustený.
Potom pristúpi inžinier, pozrie na gilotínu a spustí: „Moment, už vidím, v čom je problém...“

Traja inžinieri počas prestávky diskutujú o stvoriteľovi človeka.
„Muselo ísť o mechanického inžiniera. Pozrite sa na tie všetky kĺby v ľudskom tele,“ hovorí prvý.
„Nie, určite to bol elektroinžinier. Veď ľudský nervový systém je hotový zázrak, milióny elektrických spojení,“ oponuje mu druhý.
Tretí sa zamyslí a potom vraví: „No v skutočnosti išlo o stavebného inžiniera. Veď kto iný by potiahol potrubie s toxickým odpadom cez rekreačnú oblasť?“

Na stavbu prijali mladíka, čerstvo vyučeného murára. Všetkým sa chválil tým, že dokáže každého prekonať v sile, keďže už dlho posiluje. No najviac sa vysmieval jednému zo starších robotníkov.
Ten už toho mal dosť a preto s mladíkom uzavrel stávku: „Polovicu mesačnej výplaty, že na tú budovu vo fúriku vytlačím niečo, čo nebudeš schopný na fúriku dostať dole.“ Mladík súhlasil.
Starý robotník vzal fúrik a mladíkovi povedal: „V poriadku, tak si pekne sadni do fúrika.“

Projektový manažér, architekt a elektroinžinier odišli na dva týždne pracovať na výstavbe hotela v Chorvátsku. Po týždni sa rozhodli, že si spolu zajdú na prechádzku po pláži.
Keď idú po pláži, zrazu zbadajú ako sa v piesku niečo blyští. Podídu k tomu a vytiahnu lampu. Jemne ju pretrú a pred nimi sa zjaví džin.
„Bežne spĺňam len jedno želanie tomu, kto ma nájde, ale keďže ste traja, splním želanie každému z vás,“ povedal džin a pohliadol na architekta ako na prvého.
„Želám si žiť v obrovskej vile na katalánskom prostredí, bez starostí o financie, obklopený skvelými ľuďmi, ktorí ma budú uznávať.“
Džin architektovi splnil prianie a následne sa obrátil na elektroinžiniera.
„Ja si želám bývať na obrovskej jachte plávajúcej v Stredozemí, bez starostí o peniaze, obklopený celebritami, ktoré ma budú uznávať.“
Džin splnil elektroinžinierove želanie. Potom sa obrátil k projektovému manažérovi. „Tak, aké je tvoje prianie?“
„Chcem, aby boli obaja späť než skončí obedná prestávka,“ odvetil projektový manažér.

Do baru vojde káčer a sadne si k pultu.
Barman naňho prekvapene pozerá. „Ale, veď vy ste káčer...“
„Vidím, že vás zrak neopúšťa,“ odvetí káčer.
„A rozprávajúci,“ prekvapene pozerá barman.
„A ani sluch,“ pokojne poznamená káčer a dodá: „Môžem vás poprosiť o pivo a sendvič?“
„Iste, iste,“ hovorí barman. „Ospravedlňujem sa, ale rozprávajúcu kačicu sme v tomto bare ešte nemali. Čo tu robíte, ak sa smiem spýtať?“
„Pracujem na stavbe oproti,“ vysvetlí káčer. Zje sendvič, vypije pivo a odíte.
To sa opakuje po dva týždne. Jedného dňa do mesta zavíta cirkus. To baru vkročí majiteľ cirkusu. Po chvíli k nemu pristúpi barman a pýta sa: „Vy ste z cirkusu, však? Mám pre vás jeden tip. Chodí tu jeden káčer, rozpráva, pije pivo a tak. Myslím, že by dobre zapadol do vášho cirkusu.“
„To znie výborne,“ potešil sa chlapík. „Odkážte mu, prosím, aby sa u nás zastavil.“
Nasledujúci deň sa v bare opäť zjaví káčer. Barman ho pozve k pultu a vraví: „Mám pre vás úžasnú pracovnú ponuku, výborné platové ohodnotenie!“
„To znie výborne, o čo ide?“ pýta sa káčer.
„Práca v cirkuse,“ odvetí barman.
„V cirkuse? Myslíte ten veľký stan so všetkými tými zvieratami, klietkami a s tou veľkou plátenou strechou s dierou v strede?“
„Áno, presne tak,“ odpovedá barman.
Káčer naňho zmätene pohliadne: „Tak na akého frasa im je štukatér?“